Psy a coronavírusová infekcia

Coronavirus psov (CCoV) nie je ten istý vírus ako nový SARS-CoV-2, ktorý pôsobí ako nový Coronavírus (COVID-19).

Pandémia pôsobená novým SARS-CoV-2 coronavirus (COVID-19) vyvoláva obavy aj u chovateľov psov z možného jej výskytu aj pri psoch. Aj keď sa v médiách objavili nejaké správy o výskyte COVID-19 pri psoch a mačkách či dokonca pri tigrovi, zatiaľ k dnešnému dňu, podľa Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), neexistujú žiadne dôkazy, ktoré naznačujú, že zvieratá nakazené ľuďmi hrajú úlohu v šírení COVID-19. Sú známe poznatky a priebeh infekcií SARS-CoV, ktorá pôvodne v Číne spôsobila ťažký akútny respiračný syndróm v roku 2002 a MERS-CoV, zodpovedná za respiračný syndróm na Blízkom východe, ktorý sa objavil v roku 2012 v Saudskej Arábii. Je dôležité zdôrazniť, že neexistuje dôkaz o prenose z ľudí na zvieratá pri obidvoch chorobách. Napriek súčasnému nedostatku dôkazov o tom, že domáce zvieratá môžu prenášať COVID-19, OIE zdôrazňuje, že ľudia, ktorí boli postihnutí touto infekciou by nemali mať úzky kontakt so svojimi psami a mačkami. Okrem toho by pri manipulácii s nimi mali zachovať hygienický štandard, čo je konečne všeobecnou požiadavkou pre prácu so zvieratami v každom čase. 

Rodina Coronaviridae obsahuje  štyri rody (Alphacoronavírus, Betacoronavírsus, Gammacoronavírus a Deltacoronavírus), z ktorých rod  Alphacoronavirus sa bežne vyskytuje pri psoch a mačkách. Betacoronavírsusy , medzi ktoré patrí SARS-CoV  a SARS-CoV 2 sú typické pre ľudskú populáciu. Z nich bol  napríklad iba SARS-CoV identifikovaný pri civet mačkách. 

Coronavírusová  infekcia, známa ako CCoV, je vážna črevná infekcia  najmä šteniat. Pri  infikovaných psoch môže spôsobiť počas niekoľkých dní značné problémy zažívacieho ústrojenstva.  CCoV sa neprenáša na ľudí. CCoV spôsobuje na rozdiel od respiračného ochorenia gastrointestinálne problémy  psov. Vznikajú spravidla pri priamom kontakte s infikovanými pomôckami (kŕmne misky), ale častejšie pri kontakte s výkalmi, či ich požratím, oliznutím  alebo priamym kontaktom s infikovaným psom.  Samozrejme, že predispozičným faktorom môžu byť aj nehygienické chovateľské podmienky. Inkubačná doba (od požitia vírusu po klinické príznaky) je jeden až štyri dni. Ochorenia trvá pri väčšine psov spravidla dva až desať dní. V prípade sekundárnych infekcií baktériami, parazitmi a inými vírusmi sa môže infekcia predĺžiť a komplikovať aj rekonvalescenciu. Psy sa stávajú aj po prekonaní  infekcie nosičmi vírusu a sú tak potenciálnym zdrojom ochorenia po dobu až šiestich mesiacov (180 dní). Väčšina týchto  infekcií má subklinický charakter (bez zjavných vonkajších príznakov). Príležitostne môže infekcia spôsobiť závažnejšie príznaky, najmä pri šteňatách. Najtypickejším znakom spojeným s psím coronavirusom je hnačka. Jej typický náhly nástup, ktorý môže byť sprevádzaný letargiou a zníženou chuťou. Výkaly sú riedke,  páchnuce a majú oranžovú farbu. Môžu obsahovať krv alebo hlien. Ak má šteňa zmiešanú infekciu, napríklad coronavirus a parvovírus, choroba je závažnejšia. Ťažké prípady coronavírusovej infekcie možno ľahko zamieňať s parvovírovou infekciou ale sa môžu sa vyskytnúť aj súčasne. 

Na psí coronavirus neexistuje žiadna špecifická liečba. Antibiotiká sú neúčinné proti vírusom, ale pomôžu pri kontrole sekundárnych bakteriálnych infekcií. Veľmi dôležitým opatrením je udržať psa nedehydrovaného, čo pri úporných hnačkách môže byť problém. V takom prípade je neodkladná veterinárna pomoc. Existujúce vakcíny sú príliš selektívne a nehodia sa pre všeobecné použitie.

Emeritný profesor Šťastný Pavel, prof. MVDr., PhD.