Slovenský beauceron klub

Beauceron sa vyznačuje viacerými vlastnosťami a preňho charakteristickými povahovými črtami, ktoré je potrebné aspoň v krátkosti popísať a ktoré je potrebné dobre poznať pred tým, ako sa pre toto plemeno rozhodnete. V prvom rade je to nesmierne inteligentné plemeno s dlhodobou pamäťou.

Beauceron dokáže perfektne zvládať aj tie najrôznejšie úlohy a jeho využitie je všestranné, avšak je na nás, aby sme beauceronovi úlohy zadali dostatočne zrozumiteľne tak, aby ich beauceron mohol splniť podľa našich želaní a nie podľa svojho vlastného (originálneho) uváženia. Pri výcviku beaucerona musí byť majiteľ dostatočne všímavý a predvídavý, beauceron neznesie nekonečné opakovanie tých istých povelov a nemá rád stereotypný spôsob výcviku.

Ďalšou z dôležitých vlastností tohto plemena je jeho vysoký temperament. Toto plemeno má obrovské zásoby energie a má pomerne vysoké nároky na jej vybitie. Vysoký temperament tohto plemena je spojený aj s množstvom výhod. Pri správnom vedení pes pracuje radostne a neúnavne, okamžite reaguje na povely a pôsobí živým a radostným dojmom. Majitelia beaucerona by mali mať pri výchove a výcviku tohto plemena na pamäti tzv. zlaté pravidlo, ktorým je „železná ruka v zamatovej rukavici”.

Pre beaucerona je charakteristická jeho naviazanosť na jedného pána. Mal by ho cvičiť len jeden človek, hoci beauceron bude bezhranične milovať celú rodinu.

Ďalšou z vlastností beaucerona je jeho vytrvalosť. Ak je správne motivovaný dokáže pracovať veľmi dlho a je vytrvalý ako na stope, tak i pri obrane. Tomuto sa majitelia beauceronov nesmú čudovať, keďže príslušníci tohto plemena boli v minulosti využívaní aj pri práci so stádom, kedy denne prekonali vzdialenosti niekoľkých desiatok kilometrov. Pohyb je pre beaucerona tak prirodzený, ako dýchanie.

Dôležitá črta, ktorá musí byť v povahe beaucerona prítomná je odvaha a ochota chrániť svojho pána. Základom je správne vedenie psa od šteňacieho veku. Správne vychovaný beauceron musí byť v každom prípade pes, ktorý je schopný tvrdo chrániť svojho pána, ak to okolnosti vyžadujú. S už spomínanou vysokou  inteligenciou tohto plemena súvisí i jeho schopnosť odhadnúť situáciu – beauceron, ako strážca je veľmi ostražitý, nie je však jeho zvykom nadmerne a zbytočne štekať.

Niektoré nedospelé zvieratá sa môžu pri styku s neznámymi a nečakanými podnetmi (napr. nepríjemný zvuk) chovať rezervovanejšie a zdroj zvuku najprv z bezpečnej vzdialenosti pozorovať. Nejedná sa však o plachosť ale neskúsený, mladý beauceron takto vlastne odhaduje závažnosť situácie. Netreba sa tým zbytočne znepokojovať, pretože správne vedený mladý beauceron časom vyrastie v neohrozeného psa a dospelý beauceron sa v žiadnom prípade nebojí výstrelov, kriku, ani iných podnetov a je schopný sebaisto a tvrdo zakročiť v hoci i v neznámej situácii.

Sebavedomie a nebojácnosť je jednou z jeho najdôležitejších vlastností. Nervózny malý špic je pre svoje okolie skôr nepríjemný ale neočakávateľne reagujúci beauceron by mohol predstavovať už vážny problém. V každom prípade vychovať sebavedomého beaucerona nie je ťažké, ak jeho majiteľ vie ako na to. Ten istý pes potom bez problémov znesie dotyk neznámeho človeka, je ho však ochotný napadnúť, ak by ohrozil jeho pána. Na záver popisu povahy beaucerona, by ešte bolo vhodné uviesť, že je to pes, ktorý si všetko dobré i zlé dlho pamätá a ľahko neodpúšťa. Preto je neuvážené a hrubé násilie pri jeho výcviku veľmi škodlivé v prvom rade pre psa a u tvrdých pováh aj pre pre majiteľa.